Fotograf Robo Kočan vstupuje na scénu slovenskej fotografie začiatkom 90. rokov. Je to obdobie štúdií na VŠVU, kedy už aktívne vystavuje a jeho fotografie sú súčasťou domácich i zahraničných prehliadok slovenskej i európskej fotografie. Rané obdobie tvorby charakterizuje používanie luminografie a viacnásobnej expozície (Dialógy), hravosť a radosť z hry, neskôr variovanie rodinného „genofondu“, inscenovanie príbehov z rodinného albumu (Rodinné tajničky, Anjel strážený), hra s ľudskou identitou, prepájanie portrétov žien rôznych rás. V tomto období vzniká aj časovozberný projekt Autoportrét, otvorený do súčasnosti s každoročným príspevkom autora. V závere 90. rokov realizuje otvorený cyklus Tiene duchov (1998….), zjavne odlišný od predošlých fantazijných, veselých cyklov. Jeho príbehy sú tajomnejšie a záhadnejšie, vyprázdnený priestor je osídlený éterickými bytosťami, a neskôr cyklus Príbehy nočnej lampy (2003), v ktorom sa prelínajú artefakty z rôznych etáp dejín. Oba cykly sú prelomové a významné pre ďalšiu tvorbu. Nasledujúce série fotografií sú surreálnymi stretnutiami rôznych historických období, náboženských symbolov, archetypov autentických kultúr i prejavov súčasnej civilizácie. Vrstvenie fotografií, kolorovanie, odhaľovanie a potláčanie detailov, množenie a prelínanie príbehov i viacvýznamovosť názvov sťažuje ich čitateľnosť a interpretáciu. Ich významy odhaľujeme skôr intuitívne ako vedome, viac-menej ich iba tušíme.
Výstava „Príbehy“ mapuje tvorbu autora od roku 2003, bez ambície predstaviť celú šírku tém, ktoré v predošlom či danom období boli nosnými témami autorského programu. Reflektuje fotografické cykly, ktoré spája narácia, bez ohľadu na moment, v ktorom základ deja vzniká. Či priamo pred objektívom fotoaparátu, kedy autor vedome vyhľadáva záber, uhoľ pohľadu, ktorý už je nositeľom príbehu (Bytosti starého Glamorganu) alebo príbeh vzniká následnou manipuláciou „vyskladaním“. Vo výstavnom súbore prevažuje zastúpenie cyklov realizovaných počas tvorivých pobytov v zahraničí (Welse, Clevelande a v Poľsku).
Cyklus Príbehy nočnej lampy vznikol počas zahraničného študijného pobytu v roku 2002 -2003 v Clevelande. Možno vizuálna nepríťažlivosť mesta a okolia alebo celkové naladenie autora spôsobilo, že celá séria fotografií vzniká v hotelovej izbe. Nočná lampa, minimum rekvizít, ktoré sú dostupné v priestore ktorý obýva a hra s tieňmi, stará snáď ako ľudstvo samo. Z predmetov, ktoré má k dispozícii, inscenuje pútavý príbeh, v ktorom sa prelínajú história a súčasnosť, mytológia a náboženstvo, duchovný a reálny svet podliehajúci zmenám. Nerovnosti steny a farebnosť snímky vytvárajú ilúziu magického priestoru pre tiene skutočnosti.
Séria fotografií Bytosti starého Glamorganu vznikla počas projektu Lucie Benickej, Križovatky nápadov (2004), realizovaného v oblasti Glamorganu vo Welse. Najbližšie k tejto sérii fotografií má súbor Rajské záhrady. Autor v oboch sníma reálne jestvujúce rastlinstvo. Kým v záhradách dojem „rajského“ dosahuje osvetľovaním v tme a makrozáberom, pri Bytostiach starého Glamorganu si vystačí zmenou uhla pohľadu. Neinscenuje, scénu nebuduje, vyhľadáva vhodné prostredie a svetlo priamo v prírode, pravdepodobne aj väčšina názvov vzniká už pri fotografovaní, vlastne zábery vznikajú už ako príslušníci spoločenstva starého Glamorganu.
V cykle Príbehy z druhej strany autor formálne vychádza zo série Príbehy nočnej lampy. Rekvizitami sa stávajú diela poľského rezbára Marcina Rząsa zo Zakopaného. Tieto drobné drevené plastiky pripomínajúce orantov, v prostredí prírodnín, vlastne siluety ktoré vznikajú premietnutím na stenu, sú hlavné postavy záhadných príbehov z druhej strany. Príbehov astrálneho cestovania, tajomných spoločenstiev, strážcov vesmíru, bdejúcich duchovných bytostí pôsobiacich za hranicami viditeľného sveta, usmerňujúcich harmóniu a poriadok (galaxií, paralelných svetov). Odstupňovaná farebnosť od tmavohnedej po žiarivú dáva fotografiám ilúziu mystiky.
Obrazy pamäti – sú súčasťou projektu V4 mojimi očami, v ktorom štyria fotografi dokumentujú štyri krajiny. Spoločná výstava poskytla pohľad na krajiny V4 očami cudzinca. Zároveň poukázala na vzťah autora k nej, na pretrvávajúce stereotypy vo vnímaní inej krajiny i osobitosť autorského spracovania témy. David Cysař (ČR) dokumentoval Slovensko cez čitateľné symboly: trojvŕšie s dvojkrížom, plastiku Jánošíka v Terchovej, pamätníky k významným výročiam. Magdalena Ciszewska Rząsa (PL) ktorá fotografovala v Maďarsku oblasť Tokaja, sa zamerala skôr na všeobecný charakter krajiny, rozsiahle vinohrady, rieku Tisu, stavby v spojitosti s vinohradníctvom a Zsuzsanna Kemenesi v mapovaní Čiech vsadila na pomerné dávkovanie anonymných i ikonických záberov. Fotograf Robo Kočan dokumentoval Poľsko osobitým spôsobom. Nafotil krajinu od slovenskej hranice až po Baltické more. Z veľkého počtu záberov, ktoré vznikli formou viacnásobnej expozície, vyberá, vrství, upravuje. Výsledkom je mystický príbeh poľských dejín, v rôznych stupňoch čitateľnosti v závislosti od stupňa znalosti histórie, tradícií, religionistiky, kódov poľskej minulosti a prítomnosti.
Séria fotografií z Druhej strany je otvorený projekt dvoch autorov, fotografa Roba Kočana a maliara Zbyňka Prokopa. Oproti podobným projektom so spoluautorstvom diel ako Traja z pekného páru (Teren, Csudaj, Diviš) alebo dvojice Frešo-Binder, kde je rukopis autorov čitateľný, v prípade autorstva Kočan – Prokop to tak nie je a ani to nie je dôležité. Prepojením mystických fotografií s metafyzickými maľbami dosahuje viacvrstevnosť a prelínanie príbehov, vynáranie i prekrývanie jednotlivých vrstiev spomienok, záznamov reality, pocitov, nálad. Výsledné diela sú svojbytné, autentické , prevedené na rôznych nosičoch: papieri, plátne, CD – DVD, light boxoch, alebo majú formu multimediálnej projekcie spojenej s hudobnou improvizáciou. Syntéza maľby, fotografie, hudby, prelínajúcich sa príbehov z ciest a fragmentov príbehov z predošlých cyklov je zároveň syntézou obsahov, poznania oboch autorov.
Magda Klobučníková