Robo Kočanv svojej práci kombinuje vo vzácnom pomere systematickosť s neutíchajúcou potrebou objavovať nové, technickú dokonalosť s poéziou a zábavnú hru s hlbokým ponorom do nášho nevedomia. Všetkými jeho cyklami sa tiahne na jednej strane potreba a na druhej schopnosť použiť realitu nie iba ako rekvizitu, ale ako bod na odpichnutie sa pri tvorbe obrazov vlastného sveta a snov. Nejde mu pri tom o útek od reality, ale o rozšírenie jej vnímania a o poodhalenie hĺbok a šírok ukrytých pod povrchom všedného. Pre Kočanove práce je charakteristické systematické skúmanie fotografie ako média a hľadanie možností jej rozšírenia.
Kočanove najstaršie práce boli vytvorené na začiatku 90-tych rokov. Čiernobiele fotografie, robené v noci s bleskom, viacnásobné expozície v rôznych pózach nainscenovaných vlastných ja, obrazy, v ktorých je autor zároveň režisérom i hercom. Už tu naplno zaznievajú jeho najsilnejšie zbrane – poetika, humor, schopnosť obrazovou skratkou vytvoriť symbolickú scénu a bravúrne zvládnuté technické riešenie. Postupom času začínajú v Kočanovej tvorbe dominovať motívy tajomstva a mystiky. Fotografické série posledných rokov sú obývané tieňmi – dvojníkmi potlačených emócií – ktoré sa stavajú hlavnými postavami na scéne umelcovej imaginácie. Kočanové surrealistické príbehy nás pozývajú vstúpiť do temnej krajiny podvedomia a začať dialóg s tieňmi našej psychiky. Témy straty, sebapoznania a spásy tak ponúkajú príležitosť skúmať vzťah medzi existenciálnym a spirituálnym. Z tohto pohľadu, Kočanové éterické obrazy evokujú miesto preľnutia dobra a zla, materiálneho a imaginárneho, svetla a tieňa v tvare mytickej mandorly.
Juraj Kovačik -fotograf, Bratislava, Slovensko
a
Adriana Seifertová – psychoterapeut, Sydny, Australia