Peter Tajkov

Spoločné výstavy autorských dvojíc sú pomerne bežné a často sa stáva, že tieto spojenia vznikajú na základe spoločných ideových východísk, či naopak formálnych kontrastov, alebo jednoducho osobného spriaznenia. Výstavy spoločných diel sú však zriedkavejšie, snáď aj z dôvodu, že v istom zmysle odporujú základnému atribútu výtvarnej tvorby, ktorým je práve umelecká individualita. Dnešná výstava s názvom …z druhej strany… patrí práve k tomuto druhu prezentácie. Stretli sa na nej autori strednej generácie – fotograf Robo Kočan a maliar a grafik Zbyněk Prokop. Popradčan Robo Kočan (roč. 1968), absolvent bratislavskej VŠVU, má za sebou už bohatú výtvarnú kariéru a patrí k silnej generácii slovenských fotografov. Košičana Zbyňka Prokopa (roč. 1962), netreba Košičanom zvlášť predstavovať – je absolventom pražskej AVU, a dlhoročným pedagógom na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení košickej Technickej univerzity. Obaja sa už v tomto múzeu prezentovali na samostatných výstavách v deväťdesiatych rokoch.

Vystavené práce nie sú ich spoločným dielom v pravom zmysle slova. Ide o originálnu syntézu dvoch médií – maľby a fotografie, ktoré však vznikali samostatne, v rámci ich vlastného autorského programu. Myšlienka spojenia týchto dvoch médií v jedno dielo vznikla na workshope „Genius loci“, minulý rok v Levoči, ktorého šiesty ročník bol venovaný fotografii. Spontánny experiment s digitálnym prekrývaním Prokopových obrazov a Kočanových fotografií s autentickým zvukovým sprievodom tak prerástol do výstavného projektu, ktorý tu dnes máme možnosť vidieť aj počuť. Prvú polohu predstavujú inštalácie komorných „lightboxov“, druhú zas videoprojekcie, ktoré za výrazného zvukového sprievodu, okrem iného, dokumentujú aj samotný dynamický proces splývania maľby a fotografie. Abstrahujúce Prokopove obrazy temných svetov tušených niekde na druhej strane nášho vedomia, spolu s Kočanovými imaginatívnymi, často doslova inscenovanými krajinami – spoluvytvárajú autonómne diela, ktorých výrazová sila sa týmto spojení priam znásobuje. Ideálne spojenie obsahu a formy umocnené zvukovým doprovodom tak vytvára meditatívnu atmosféru, ktorá zväčša predchádza okamihu nahliadnutia za oponu reality. Série „lightboxových“ obrazov príznačne uzatvára motív dvojice hľadiacej do rozľahlého neznámeho priestoru, vypožičaného z obrazu Caspara Davida Friedricha.

Prezentované diela nie sú definitívnym výsledkom tejto autorskej spolupráce. Naznačujú len smer ďalšej, možno omnoho plodnejšej spolupráce a snáď v sebe nesú aj istý inšpiratívny odkaz.