REFERENCIE alebo napísali o mojej tvorbe  Ľubo STACHO  

Ľubo STACHO

Robo Kočan /1968/

Robo Kočan patrí k výrazným  predstaviteľom slovenskej fotografie posledných dvoch desaťročí. Jeho tvorba je rozkošatená do viacerých strán, v teritóriách ďaleko za hranicami samotnej fotografie. Podobne ako maliar s  použitím vyblikávania, šablón a kreslením svetlami vytvára imaginárne svety obrazov. Na začiatku to bol čiernobiely cyklus Dialógy (1990 - 1993) s  veľkým počtom komunikujúcich „Kočanov“ a nevšednými názvami ako Súrny telefonát, Ukrižovanie so sponzormi, alebo Stretol som sa so svojim duchom. Ďalším súborom  Svetlom do tmy (1993 – 1997) rozvinul fotografickú hravosť a radosť. Ožíva tu Robova fiktívna fauna a flóra, akoby sme  zažívali neuveriteľné sny. V cykle Tiene duchov /1998 -/ narába s dvojexpozíciami negatívov, pričom vznikajú tajomné krajiny s  tancujúcimi postavičkami pripomínajúcimi mimozemské bytosti. Osobitým  cyklom je Anjel strážny /1999 - 2001/, v ktorom Kočanová dcéra Laura v úlohe anjela nás sprevádza po typických archetypálnych  priestoroch nášho regiónu. Od roku 2004 pracoval na projekte Bytosti starého Glamorgánu v hlavných  roliach s Bodliakodrakom, Vranožrútom, alebo Kapradníkom, ktorí nás sprevádzajú na ceste do sveta tajomných rozprávok. Počas štipendijného pobytu v Clevlende v USA vytvoril cyklus Príbehy nočnej lampy /2003/. Tieňohrou zvieracích motívov sa prenášame do mystických príbehov pradávnej minulosti. Na tento cyklus voľne nadväzuje súbor Príbehy z druhej strany /2008/, v  ktorom rozpráva o paralelných svetoch po našej smrti a čakania na nový život.

Ďalšia vetva Kočanovej tvorby je venovaná portrétu. Spomedzi viacerých sérií sme pre túto prezentáciu vybrali Rodinnú tajničku III /1995/. Kočan pomocou fotoemulzie naniesol na každú stranu detských kociek tváre seba, svojej partnerky a svojich a manželkiných rodičov. A potom nastupuje divák, aby hrou a skladaním kociek začal proces „genetického miešania“ týchto tvári. V roku 1993 počas pobytu na univerzite v Nottinghame Robert Kočan vytvoril ďalšie dva portrétne cykly. V čiernobielom multikulturálnom  projekte Black and White Benetton sú konfrontovane štyri dievčatá (beloška, Indka, Číňanka a černoška) formou koláže. Súbor portrétov je potom  nainštalovaný do tvaru kosoštvorca - symbolu ženy o veľkosti strán 120x120 cm. Posledným cyklom portrétov v ktorom  mixuje tváre rôznych rás pomocou farebného sendviču  je projekt Láska, viera, nádej /1995/. Do výstavy je zahrnutý aj projekt zrkadlovo spájaných obrazov častí tela Podivné bytosti /2006/ a priestorová inštalácia Vyrušil si ma, alebo obkľúčil som ťa /1993/. Základom prezentácie je  desať metrov dlhá fotografia panorámy nočného parku, kde sa pohybuje množstvo malých Kočanov. Tento obraz je vo vnútri zatemneho valca, pričom na obvode sú  autorove autoportréty. Projekt vznikol v rámci pobytu na umeleckej škole v Dijone a bol obohatený aj o zvuk.

Kočanové práce majú neuveriteľnú jednotu vývoja, každý nový projekt je rozvinutím a posunutím predošlého. Je málo výtvarníkov čo dokážu takto budovať svoje programy.

                                                                             Ľubo Stacho